"K fujare sa treba správať ako k frajerke"
"Fujara" Klenot Slovenska zapísaný ako nehmotné svetové dedičstvo UNESCO. Typický slovenský hudobný nástroj, ktorého zvuk sa kedysi niesol po holiach od salaša k salašu. Fujara. Tak ako mnohé iné dedičstvo našich starých otcov, aj toto pomaly mizne. Našťastie existuje pár nadšencov, ktorí sa snažia o zachovanie tohto jedinečného, pre Slovensko charakteristického nástroja.
K fujarám a píšťalám som sa pretancoval
Už od štrnástich rokov som začal s tancovaním v súbore Kriváň v Turanoch, vojenskú službu som odtancoval v Jánošíku vo Zvolene a teraz deriem krpce vo Fatrane v Martine. A teraz v Medzibrodí nad Oravou si sprijemňujem čas vo FS Rovienca. „Venujem sa folklóru a popri tom je mojou srdcovkou výroba fujár a píšťal. Venujem sa aj výrobe folklórnych predmetov ako sú valašky, krpce a opasky,“ opisujem svoju cestu k tejto zaujímavej a netradičnej záľube.
Svoje prvé drevo som odrezal vo februári 1993 a píšťalu z neho opatrujem doteraz. Na otázku, kto bol mojím majstrom, odpovedám: „Som samouk.Ale môžem poďakovať už nebohému Duškovi Pšenčíkovi a ujčokovi Jozefovi Lenhartovi. Samozrejme ďakujem aj ďalším výrobcom fujár ktorí mi poradili ústne počas stretnutiach na rôznych folklórnych podujatiach. Na rôznych folklórnych podujatiach som sa postupne niečo podučil a odkukal. Majstri si chránia tajomstvo a neradi sa oň delia. Ja, naopak, rád poradím každému, kto prejaví záujem, aby sa toto dedičstvo zachovalo pre nasledujúce generácie. Aby aj o sto rokov vedeli, čo je fujara, valaška, krpce alebo pekný trojprackový vybíjaný opasok.“
Vdýchneme jej dušu
